Tichá a Kôprová dolina - lakmusový papierik zdravého rozumu

Autor: Dalimír Bjel | 21.11.2013 o 17:39 | (upravené 21.11.2013 o 19:26) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  817x

Tento týždeň v utorok (19. novembra 2013) uplynulo deväť rokov, ako nám tatranská víchrica „Alžbetka“ navštívila Tatry. Zanechala nám po sebe pamiatku, veľa práce, veľa na premýšľanie. Možno i niečo na skúšku charakteru, zdravého rozumu, zmyslu pre cit k lesu a prírode. 19. november 2004 bol neraz označený ako stav katastrofy pre Tatry a slovenskú prírodu. Bola „Alžbetka“ naozaj katastrofou pre Tatry? Bolo napísané už veľa článkov na túto tému, na Tatry, na Tatranský národný park. Osobitnou kapitolou sa stali prírodné rezervácie Tichá a Kôprová dolina. Doliny, ktoré by mali všetkých spájať (lesníkov, ochranárov, i normálnych ľudí) a predsa rozdeľujú. Ešte jeden nie profesionálny a nie odborný článok na túto tému hádam nezaškodí.

Tichú a Kôprovú dolinu mám na skok. Prvý krát som tieto doliny osobne spoznal až v roku 2012. Zo zvedavosti, že čo to tam je za hrôzu. Dovtedy nebol väčší dôvod tieto doliny navštíviť, tak som tam nebol. Osobne a profesionálne som bol zameraný skôr na Kráľovohoľské Nízke Tatry a doliny Čierneho Váhu, ktoré som pre čistosť vlastného svedomia „opustil“. Ale to je iný príbeh.

2.jpg

Keď človek prvý krát navštívi miesta, kde nikdy nebol, vždy je to jedinečný a zvláštny pocit, plný zvedavosti. Zvláštnosť sa zvyšuje i s vedomím, že na týchto miestach žili a pôsobili vaši predkovia. Prvý pocit zo vstupu do Tichej a Kôprovej doliny bol naozaj hrozný. Po ôsmych rokoch od vyčíňania „Alžbetky“ veľa suchárov, suchých padnutých i stojacích smrekov navštívených od chrobákov. To až taká hrôza nebola. Hroznejšie bolo, po všetkej tej medializácii ako ide zožrať lykožrút Tatry, keď sa človeka viac poobzeral vôkol. Čo tam stále robí tak veľa zelených stromov (smrekov), ktorých je očividne viac ako suchárov?! Lykožrút smrekový oddychuje, alebo je už prejedený a tatranský „nepôvodný“ smrek mu už nechutí?! Tak, kde je chyba? Čo sa deje?

8.jpg

Národné prírodné rezervácie Tichá dolina ( 5 966, 64 ha) a Kôprová dolina (3 220,92 ha) boli pôvodne vyhlásené ako štátne prírodné rezervácie v roku 1991, na základe Vyhlášky Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. (o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku), zo dňa 15. januára 1991, s účinnosťou od 1. mája 1991. Neskôr, vyhláškou MŽP SR č. 17/2003 Z.z. boli ustanovené za národné prírodné rezervácie. V oboch rezerváciách platí najvyšší 5. stupeň ochrany. Sú súčasťou Tatranského národného parku a sú bez ochranných pásiem. Predmetom a dôvodom ochrany je ukážka geologickej (príkrovovej) stavby Tatier, krajinnej štruktúry, lesné ekosystémy pralesovitého charakteru, nelesné vysokohorské fytocenózy, nálezy mezozoickej fauny a flóry, vysokohorský kras (Tichá dolina), glaciálny reliéf (Kôprová dolina), pramenná oblasť rieky Belej, reprezentatívne povodie UNESCO, vzácna flóra a fauna reliktného a endemitického charakteru. Predmet ochrany Tichej a Kôprovej doliny je systémový a komplexný. Nie je úzko špecializovaný len na jeden záujem a cieľ. Predchodcom národných prírodných rezervácií Tichá a Kôprová dolina bola od roku 1954 prírodná rezervácia Podbanské (8 010,37 ha).

4.jpg

Koncepcia Tatranského národného parku už v minulosti počítala s diferencovanou ochranou a činnosťami podľa jednotlivej hodnoty, stavu a významu jednotlivých častí územia (z hľadiska živočíšstva, botaniky, vegetačného krytu, vodstva, geomorfológie, atď.). Boli veľmi dobre a podrobne rozanalyzované všetky zložky prírodného prostredia Tatier, klimatické pomery, geologické pomery, vodstvo, ochrana pôdneho fondu, lesné a nelesné spoločenstvá, zložky fauny a flóry, účelová starostlivosť o lesy, starostlivosť o poľovnú zver a podobne. Nezabudlo sa ani na vzťah, význam prírody a lesa pre človeka (estetická, rekreačná, zdravotná funkcia). Koncepcia Tatranského národného parku vždy počítala i s prírodnými lesmi, v ktorých sa zasahovať nebude a to za žiadnych okolností. Ani v prípade kalamitných stavoch spôsobených vetrom a následne hmyzom. Už v minulosti boli vytvorené osobitné kategórie tzv. prírodných lesov. V „úplných rezerváciách“ sa nemali navrhovať žiadne objekty a ani sa nemali vykonávať žiadne hospodárske opatrenia. V prípade živelných a hmyzových pohrôm sa predmetná drevná hmota mala ponechávať na mieste, bez akejkoľvek asanácie. Prípustná činnosť na týchto lokalitách mala byť jedine prírodovedecká, vzdelávacia alebo poznávacia. V „prísnych rezerváciách“ boli povolené len nepriame asanačné opatrenia, ako dôsledok kalamít a činností človeka z minulosti. Na „regeneračných plochách“, ktoré vznikli z priameho alebo nepriameho pôsobenia človekom, sa mali vykonávať „regeneračné zásahy“, ktoré mali urýchliť návrat porastov na prírode blízke. Niekdajšia celková koncepcia Tatranského národného parku delila podľa primárnej funkcie lesy na pôdoochranné a vodohospodárske, estetické a kultúrne, klimatoterapické, hospodárske s účelovým hospodárením a lesy vedeckovýskumné (tu patrili lesy prírodné). So štandardnými hospodárskymi lesmi sa nepočítalo. Pre obraznosť z niekdajšej koncepcie Tatranského národného parku aspoň toľko.

5.jpg

Tichá a Kôprová dolina. Vždy by sa malo začať od začiatku. Prítomnosť je dôležitejšia ako minulosť, tak začnime od konca. To, že väčšina územia Tatier, hlavne nižšie polohy, boli a v podstate sú porastené nepôvodným alebo neznámym genetickým materiálom lesných drevín je všeobecne známa vec. Ak sa po tatranskej „Alžbetke“ od roku 2004 doteraz (9 rokov) v Tichej a Kôprovej doline nezasahovalo, nevykonávali sa patrične opatrenia v ochrane lesa v súvislosti s podkôrnym hmyzom a jeho množením, má dnes význam v tomto smere tam niečo robiť (bez ohľadu na pôvod drevín a štatút územia), keď sa tam teraz nič katastrofické nedeje (ako sa udialo v roku 2004 na Alžbetky)? Logika hovorí, že nie. Už starí lesnícki autori uvádzali, keď sa lykožrút ponechá na vývoj sám sebe, najneskôr do 9 rokov sa dostane do základného stavu sám (vnútrodruhová konkurencia, autodeštrukcia populácie pri veľmi silnom obsadení kmeňov, s premnožením lykožrúta súčasné premnožovanie prirodzených predátorov, pôsobenie parazitov, parazitoidov, prejavy a účinky chorôb, celkové oslabenie populácie, účinok autoimúnnych reakcií napadnutých drevín a pod.). V súčasnosti v Tichej a Kôprovej doline masovo v krátkom čase plošne nepribúda dostatok atraktívnej hmoty, ktorá by mohla spôsobiť opätovný zvýšený stav a premnožovanie lykožrúta. Sucháre sú už od chrobákov dávno vyletené a na množenie dávno bezpredmetné. Prejavy vetra, vývraty alebo pomiestne napadnuté oslabené (najmä staršie) smreky sú prirodzenou súčasťou vývoja lesa, ktorého prirodzenou fázou je aj rozpad lesa so spoluúčasťou hmyzu, húb a podobne. A vývoj začína nanovo. Staré odchádza a mladé nastupuje.

6.jpg

A teraz na začiatok. 19. novembra 2004 postihla a navštívila i územie národných prírodných rezervácií Tichá a Kôprová dolina, predovšetkých spodnejšie časti, tatranská víchrica „Alžbetka“ a spôsobila na lesných porastoch vetrovú kalamitu. Primárny stav a štatút územia „bezzásahovosť“. Teraz čo? V princípe veľa možností nieto. Sú len dve. Nezasahovať alebo zasahovať. Primárna otázka: „Čo chceme mať na tomto a z tohto územia po tejto kalamite do budúcnosti?“ Úplne bezzásahovú prírodnú rezerváciu (ako doteraz), prírodnú rezerváciu s výrazným vplyvom a činnosťou človeka (prírodná rezervácia len na papieri), alebo ideme „zachraňovať“ les a rezervácie zrušíme (alebo ich časti)? Tu už nastáva problém. Výnimočný, nejednoznačný a v podstate zmätočný stav. Teraz čo? Prírode je to v podstate jedno a človek (spoločnosť) sa nevie jednoznačne vyjadriť, čo z toho chce mať. Ostáva ticho alebo len jednotlivé výkriky do tmy. Situácia sa viac-menej do dnešných čias ponechala a ponecháva na spoločenský samovývoj. Veď dáko bude a aspoň má niekto dôvod na dospelácku hru na múdreho a múdrejšieho. A ešte nám stále ostáva i špajza na drevo do budúcnosti.

7.jpg

Možnosť 1. - Ponechanie územia bez akéhokoľvek zásahu, nech sa deje, čo sa deje. Právny stav ideálny. Čo chceme dosiahnuť a mať? Národné prírodné rezervácie s prirodzeným vývojom bez zasahovania človekom! Vývoj a postupovanie lykožrúta po vetrových kalamitách je pomerne známy a z územia Tatier i celkom dobre popísaný. Lesné kalamity v Tatrách sa nakoniec i periodicky opakujú a už to tu nie raz bolo. V minulosti v Tichej a Kôprovej doline už bolo ponechané i väčšie množstvo kalamitnej hmoty bez spracovania (na plochách sa vykonávala sejba drevín „na sneh“). Takže skúsenosti z minulosti už máme. Ako to bude vyzerať do budúcnosti sa približne dopredu vie. Na vetrovej kalamite sa určite lykožrút premnoží a bude postupovať do blízkych okolitých porastov. Po čase sa to ustáli. Ostanú „sucháre“, stojace, ležiace, plošné ohniská žeru. Ostanú i zelené stromy, najmä mladšie jedince (tenšie a priveľmi živičnaté stromy lykožrút napáda úplne výnimočne). Po čase sa na kalamitných plochách prejaví nová generácia drevín. Okrem lykožrúta smrekového (Ips typographus, Linnaeus 1758) sa určite prejavia i iné druhy podkôrnikovitých, hlavne lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus, Linnaeus 1761), vo vyšších polohách lykožrút smrečinový (Ips amitinus, Eichhoff 1871), ktorý tu nahrádza lykožrúta smrekového a ktorý napáda aj limbu a kosodrevinu a mnohé iné druhy. Pri nezasahovaní sa vynára ešte jedna otázka. Aký vplyv to môže mať na okolité porasty mimo rezervácie? V prípade Tichej a Kôprovej doliny minimálny. Tichá a Kôprová dolina predstavuje viac-menej uzavretý geomorfologický komplex ohraničený a izolovaný hradbou vysokohorských hrebeňov. Problematické môže byť len ústie dolín smerom na Tri studničky, Nadbánske a Kamenistú dolinu (v súčasnosti dosť vyťažené miesta). Poznámka, pri tejto možnosti sa všetko deje samo a zadarmo.

3.jpg

Možnosť 2. Kalamita sa spracováva. Právny stav neideálny. Čo chceme dosiahnuť? Národné prírodné rezervácie so zásahom do prirodzeného vývoja, na ktorých sa vykonáva plošné spracovanie kalamity, následne zalesňovanie, ochrana kultúr, výchova a podobne, na základe dočasných alebo trvalých výnimiek! Štatút bezzásahovej národnej prírodnej rezervácie sa týmto skutkovo ruší, právne nastáva i zmätočná situácia a už nemôžeme hovoriť o národnej prírodnej rezervácii ako takej s prirodzeným vývojom územia. Ak chceme spracovať kalamitu, zamedziť (obmedziť) množeniu hmyzu na kalamite a následne zabrániť zvýšenému napádaniu zelených stromov v okolitých porastoch, ešte je tu jeden variant. Zrušíme štatút rezervácií a ich bezzásahovosť na celom území, alebo zrušíme len časť rezervácií na miestach kalamít a v ich tesnej blízkosti! Táto možnosť už na prvý pohľad vyzerá dosť komplikovane. Pri spracovaní vetrovej kalamity, z dôvodu možného premnoženia hmyzu sa musíme opýtať: „Kedy to má význam?“ Ak je populácia hmyzu v základnom stave (lykožrút je v určitom „neškodnom“ množstve v smrečinách vždy prítomný), aby sa hmyz nepremnožil, musíme atraktívnu hmotu pre vývoj zneatraktívniť v čo najkratšom čase. V prípade kalamity z novembra 2004 by musela byť celá kalamita (aby to malo primeraný efekt a účinnosť) spracovaná najneskôr do apríla-mája 2005, do prvého jarného rojenia. Kapacitne zrejme nereálne, pre celkový rozsah kalamity v Tatrách. V čase už zvýšeného výskytu a premnoženia lykožrúta spracovanie novovzniknutej atraktívnej kalamity je skôr kontraproduktívne. Takú hmotu je potrebné využiť na lapáky, hmyz prilákať a novú vyvíjajúcu sa generáciu hmyzu zeliminovať. Ak je lykožrút už namnožený, tak či tak naletí do inej vhodnej hmoty. Aby malo spracovanie kalamity patričný efekt, musí byť riadny prehľad o všetkej hmote, jej riadne a včasné spracovanie, dostatok vhodnej techniky, výrobnej sily, dostatok finančných prostriedkov na spracovanie hmoty a na ostatné opatrenia v ochrane lesa. Prírodné rezervácie sú súčasne i ochranné lesy, z väčšej časti tvorené neprístupnými terénmi, ktoré spracovanie hmoty celkovo komplikujú, zdražujú a znižujú i efekt v ochrane lesa v súvislosti s hmyzom. Ani drevná hmota nebýva po ekonomickej stránke práve najatraktívnejšia (až na výnimky). Ekonomická kvalita sa často znižuje i v dôsledku manipulácie a manipulačných strát pri a počas jej spracovania. Týka sa to rezervácií všeobecne.

9.jpg

Takže, čo s celou Tichou a Kôprovou dolinou? Našťastie bežných ľudí to nemusí trápiť, lebo štát je určitý spoločenský systém a na tieto veci máme odborne kompetentných ľudí a kompetentné inštitúcie, ktoré to poriešia k spokojnosti všetkých. Ale predsa. Nech sa to buď ponechá tak ako to je, bez zasahovania, alebo ak pominuli dôvody ochrany, nech sa to zruší, zníži stupeň ochrany a nech sa tam bezproblémovo ťaží (aj vyletené sucháre). Výnimky v spracovaní kalamitnej hmoty, kde vzniká zalesňovacia povinnosť a následné iné povinnosti, význam nemajú. Význam môžu mať len v individuálnych prípadoch, kde nedochádza k výraznému narušeniu a zasahovaniu do prirodzeného vývoja biocenóz (aj keď aj toto je otázne). Obmedzenie bežného hospodárenia (napr. nepovolenie spracovania vyvrátených stromov v rezerváciách na neštátnych pozemkoch) v bezzásahových územiach je tiež otázna vec, keď tie územia nie sú primárne určené na hospodárenie, ale na ochranu. Ak je verejný záujem bezzásahovosť na súkromných pozemkoch, nech ich verejnosť odkúpi, alebo nech platí súkromníkom za tieto pozemky verejný nájom, z verejného (verejnoeurópskeho) záujmu. Bolo by to dobré i pre toho súkromníka. Nemá starosti a peniaze sa mu vyplácajú. V krátkosti toľko. O ďalších veciach možno nabudúce.

text a foto (2012,2013) autor


P.S.: Vzhľadom na skutočnosť, že sú v živote dôležitejšie veci ako reagovať na tento článok, diskusia k článku nie je potrebná.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?