"Lebo lykožrút" - časť I.

Autor: Dalimír Bjel | 20.5.2011 o 16:55 | (upravené 23.5.2011 o 16:49) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  1641x

Skupina hmyzu, chrobákov, podkôrnikovitých zahŕňa na území Slovenska niečo cez 100 druhov. Predstavujú skupinu malých chrobákov v rozmedzí od 0,8 mm do 9 mm. Ich vývoj sa viaže na ihličnaté i listnaté dreviny. Spravidla sa vyvíjajú pod kôrou v lyku, v dreve, prípadne i v plodoch drevín. Predstavujú viac rodov, do ktorých patria viaceré rody druhov lykožrútov, lykokazov, kôrnikov, drvinárikov, podkôrnikov, drevokazov. Všeobecne a triviálne sa im tiež hovorí kôrovce, podkôrniky, či podkôrny hmyz. Do podkôrneho hmyzu však patria aj iné skupiny hmyzu vyvíjajúce sa pod kôrou drevín. Najznámejšie z podkôrnikov sú lykožrúty. Lykožrúty tvorí viac rodov s viacerými druhmi žijúcimi a vyvíjajúcimi sa hlavne na ihličnatých drevinách, menej na drevinách listnatých. Z rodov lykožrútov je najvýznamnejší rod Ips so svojím najznámejším predstaviteľom lykožrútom smrekovým.

 

lykožrút smrekový Lykožrút smrekový (Ips typographus L.) je jedným zo šiestich zástupcov svojho rodu vyskytujúcich sa na území Slovenska. Jeho výskyt je viazaný na drevinu smrek, ktorá predstavuje i prostredie pre jeho život a vývin. Vo výnimočných prípadoch, hlavne pri premnožovaní a premnoženiach, obsadzuje a vyvíja sa i v iných ihličnatých drevinách, ktoré sú prítomné spolu so smrekom. Dominantného lykožrúta smrekového často spolusprevádzajú aj iné druhy lykožrútov, či lykokazov. Lykožrút smrekový sa vyskytuje od nižších polôh pahorkatín až po horský stupeň.

Lykožrút smrekový je 4 až 5,5 mm veľký, nápadne lesklý, hnedý až hnedočierny chrobák. Najčastejšie máva dve generácie do roka. V priaznivých rokoch sa môže čiastočne alebo úplne vyvinúť i tretia generácia. V nepriaznivých rokoch a v horských chladnejších podmienkach môže mať generáciu len jednu. Jednotlivé generácie mávajú i svoje sesterské pokolenia. Spravidla prezimujú dospelé chrobáky druhej generácie v lesnej hrabanke alebo pod kôrou stromov v mieste vývinu, prípadne pod suchou kôrou neživých stromov alebo pri báze kmeňov. Prezimovať môžu i ostatné vývojové štádia.

Požerok - zrelostný žerAktivita lykožrúta v závislosti od teplotných pomerov a poveternostných vplyvov začína začiatkom mája, prípadne i skôr, prvým jarným hromadným rojením prezimovaných jedincov. Druhé rojenie začína a prebieha v júni a v júli až do augusta. Oproti prvému rojeniu nemá typický jednotný a hromadný priebeh, ale prebieha skôr pozvolnejšie, nejednotne a časovo dlhodobejšie. V priaznivých rokoch môže prebehnúť i rojenie tretie. Pred prvým jarným rojením časť prezimujúcich a ešte nedospelých jedincov vykonáva žer v podobe nepravidelných chodieb pod kôrou stromov, vývratov, kmeňov, zlomov a podobne, dospieva a až tak sa tieto jedince zúčastňujú na rojení a rozmnožovaní populácie. Tieto jedince vykonávajú žer približne dva týždne pred samotným jarným rojením. Celková aktivita lykožrúta končí spravidla v mesiacoch september až október.  

PožerokLykožrút smrekový, podobne ako iné druhy lykožrútov, je polygamný druh. Pri rozmnožovaní pripadá na jedného samčeka viac samičiek. Prirodzený pomer početnosti pohlaví je však rovnaký. Pomer pohlavia v prospech samičiek sa upraví hlavne po mortalite samčekov pri budovaní snubnej komôrky v dôsledku autoimúnnych procesov napadnutej dreviny, počas ktorého časť samčekov hynie. Spravidla sú zaliate živicovými látkami a živicou. Po vybudovaní snubnej komôrky, ktorá je v kôre a po odlúpení kôry nie je poznateľná, láka do nej samček samičky, s ktorými sa tam spári. Na jedného samčeka pripadajú dve až tri samičky. Môže ich byť i viac, prípadne len jedna a to hlavne pri premnožení a masovom obsadzovaní dreviny. Každá samička buduje v pozdĺžnom smere s osou kmeňa zo snubnej komôrky materské chodby dlhé od 6 do 15 cm a nakladie do nich vajíčka v počte 30 až 60. Po nakladení vajíčok na konci materskej chodby väčšina samičiek vykoná ešte regeneračný žer, preletuje na inú drevinu a následne zakladá sesterské pokolenie. Regeneračný alebo zrelostný žer môže lykožrút vykonávať i mimo materského stromu. Počet materských chodieb v požerku, ktoré vychádzajú zo snubnej komôrky, je zhodný a predstavuje počet samičiek, s ktorými sa samček v snubnej komôrke spáril. Pri sesterskom pokolení sú požerky, materské chodby, kratšie a jednoramenné. Z materskej chodby vychádzajú larvové chodby dlhé 3 až 6 cm, ktoré sú husto vedľa seba. Sú zakončené kuklovou kolískou. Po vyliahnutí nedospelé chrobáky z kuklovej kolísky zväčša vykonávajú ešte zrelostný žer a dospievajú. Celkovo požerok lykožrúta tvorí závrtový otvor, snubná komôrka, materská chodba a koniec materskej chodby, jamky pre vajíčko, larvové chodby, kuklová kolíska (lôžko), chodby zrelostného a regeneračného žeru, výletový otvor a vetracie otvory. Vývoj lykožrúta smrekového od vajíčka cez štádium larvy, kukly, nedospelého chrobáka po chrobáka dospelého trvá spravidla 10 až 12 týždňov. Tento vývoj v závislosti od teplotných pomerov, poveternostných vplyvov a vplyvov okolia sa môže skrátiť alebo i predĺžiť. Dospelé chrobáky žijú približne dva až tri mesiace, pri prezimovaní viac.

ZávrtLykožrút smrekový napáda a obsadzuje predovšetkým staršie smreky, jedince fyziologicky oslabené, vývraty, zlomy, polomovú hmotu, fyzicky poškodené stromy, okrajové stromy po prísušku alebo jedince s narušenou transpiráciou a fotosyntézou v dôsledku nedostatku vlahy, stromy napadnuté hubovými a inými ochoreniami, neodkôrnené drevo a drevo po ťažbe. Zdravé, životaschopné a odolné jedince drevín, v základnom stave populácie lykožrúta, lykožrút primárne nenapáda. Takéto jedince napáda zväčša pri stavoch premnoženia a nedostatku atraktívnejšej a vhodnejšej hmoty na rozmnožovanie. Neuprednostňuje ani staršiu hmotu, v ktorej už nastali rozkladné procesy kôry a lyka. Takúto hmotu obsadzujú iné druhy podkôrnikovitých, ktoré sú z ľudského pohľadu škodlivosti málo významné až nepodstatné.

Západné TatryLykožrút smrekový nalietava a obsadzuje jedince drevín najskôr v miestach pod korunou, kde začínajú zelené konáre a vetvy a následne postupuje a osídľuje ďalšie časti stromu smerom nahor do koruny a smerom dolu k päte stromu. Je to sekundárny druh. Značná rozmnožovacia schopnosť, dvoj až trojgeneračný vývojový cyklus za rok, vrátane jedného až niekoľko sesterských pokolení, je jednou z hlavných príčin častého nárastu populácie lykožrúta smrekového. Nárast populácie lykožrúta spravidla nastupuje po kalamitných stavoch spôsobených inými, prevažne primárnymi škodlivými činiteľmi, hlavne vetrom. Pri premnožení lykožrút masovo napáda i zdravé a životaschopné jedince a stáva sa „škodcom“ primárnym. Naletené a napadnuté živé a životaschopné jedince hynú v pomerne krátkej dobe, spravidla v priebehu 6 až 10 týždňov. Príčinou úhynu drevín je ich celkové fyziologické oslabenie v dôsledku poškodzovania a narušovania ich pletív a fyziologických procesov lykožrútom a súčasné negatívne spolupôsobenie húb a hubových patogénov na drevinu. Podhubie húb a hubových patogénov je spolu s rastlinnými pletivami súčasne i živným prostredím a potravou pre larvy lykožrúta.

Znalosť vývoja a života lykožrúta smrekového je základom pre pochopenie celkovej problematiky v súvislosti s kalamitnými stavmi, ich vývojom, priebehom a možnosťou ich riešenia.

 

P. S.

Článok nie je určený pre lesníkov a ochranárov a iné osoby zaoberajúce sa touto problematikou na profesionálnej úrovni.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?